imagazin arrow2-left arrow2-right arrow2-top arrow-up arrow-down arrow-left arrow-right cart close dossiers education fb instagram menu notification oander rss rss-footer search service shuffle speech-bubble star store stores tests twitter youtube

Apple WWDC 2018: Bol predstavený iOS 12

Prečítajte si o nových funkciách budúceho systému!

Vývoj umelej inteligencie


Umelá inteligencia (AI) je jednou zo súčasných špičkových technológií. Napriek tomu sa nástroje, ktoré pracujú s obrovskými dátami a strojovým učením, používajú iba v niekoľkých oblastiach, ako je napríklad obchodovanie s nehnuteľnosťami alebo správa podujatí.

Aké sú perspektívy vývoja AI? Aké vývojové štádiá môžeme očakávať? Stane sa ťažko pracujúci učeň superinteligenciou, ktorá prekoná svojho majstra?

Vývoj ľudí a strojov

Homo sapiens budoval svoje schopnosti, ktoré sú základom inteligencie a vedomia, počas niekoľkých miliónov rokov, nazývaných evolúcia. A aj keď si to myslíme alebo by sme tomu radi verili, ľudia nie sú konečným produktom evolúcie.
Trochu dôvery v budúcnosť môžeme získať vďaka faktu, že aj keď nie sme konečnou stanicou, máme príležitosť naplniť úlohu prírody a s pomocou technológie sa Homo sapiens môže ďalej rozvíjať a môže vstúpiť na skalnatú cestu samosprávy, evolúcie samého seba. V tomto pokroku nás budú sprevádzať vlastné výtvory, stroje a algoritmy, programy a systémy, ktoré majú nejakú inteligenciu alebo umelú inteligenciu (AI).

Ďalším aspektom tohto procesu je fakt, že časom sa AI dokáže rozvíjať nezávisle od ľudí a jej rast bude exponenciálny. V dôsledku tohto exponenciálneho rastu bude evolúcia strojov rýchlejšia ako vývoj človeka, i keď vývoj AI a Homo sapiens je v neustálej interakcii.
Táto interakcia sa nazýva spätná väzba singularity, čo znamená, že rastúca ľudská inteligencia vytvára efektívnejšiu technológiu a tiež technológiu, ktorá umožňuje ľuďom byť inteligentnejšími a tak ďalej, až kým sa Homo sapiens nestane jednou z týchto technológií. Dokonca aj vtedy, ako hovorí niekoľko ustráchaných vedcov ako Hawking, vzťah ľudí a strojov nemôže byť definovaný len „ALEBO“, ale aj „TIEŽ“. Bez umelých doplnkov a implantátov, ktoré podporia našu fyzickú a duševnú činnosť, bude po chvíli čoraz ťažšie nasledovať AI na ceste k superinteligencii.

Rozvoj AI trval 50 rokov

Výraz „umelá inteligencia“ (AI) bol prvýkrát použitý v roku 1956 na letnej konferencii na Dartmouth College v New Hampshire, aby definoval smerovanie novej disciplíny.
Táto éra a vývoj AI boli plné pádov a vzostupov, zmien smeru a veľkých snov. Vedci chceli znovu definovať koncepciu inteligencie, ktorá sa rovná „ľudskej“, a chceli sa sústrediť na menšie časti – ako je učenie, videnie, rozpoznávanie reči atď. – namiesto toho, aby sa zaoberali plným, veľkým a futuristickým konceptom.

Celá oblasť infocom sa urýchlila vďaka akvizíciám, investíciám a vývoju v posledných 5 – 10 rokoch.
Aby mohli vedci začať s týmto pokrokom a rozvíjať dnešnú AI, potrebovali drasticky zvýšiť výpočtovú kapacitu až do nekonečna – čo nie je ekvivalent pre stroje prebúdzajúce sa k vedomiu –, mať obrovské databázy a veľké dáta, ktoré AI umožňujú sa učiť. Bez nich neurónové siete nie sú schopné absolvovať úlohy na rôznych úrovniach a hierarchických vrstvách – hlbšie učenie. Inak systémy nebudú schopné robiť predpoklady a rozhodnutia založené na tom, čo sa naučili.

Úrovne zlepšenia

Zdá sa však, že Watson z dielne IBM a DeepMind od Google ani iné špičkové kategórie AI nemajú schopnosti, ktoré sú nevyhnutné pre skutočnú inteligenciu. Napriek tomu, že uznávajú základné pocity, ako sú hnev, smútok a strach, nemajú svoje vlastné pocity a city.
Nemajú tvorivosť. Potom, čo sa naučia veľa informácií, dokážu vytvoriť svoj vlastný obraz v impresionistickom štýle, ale nestanú sa umelcom. Chýbajú im fakty, ktoré ovláda 3-ročné dieťa.

Nemôžu si zapamätať veci a nemôžu získané informácie použiť v úplne inej oblasti. Nemôžu zabudnúť ani vtedy, ak by bolo potrebné znížiť množstvo uložených nepotrebných informácií. Ich výkony sú vynikajúce – dokonca lepšie ako ľudské – len v oblastiach, kde je veľa výpočtov a dobre definovaných úloh.
Tieto AI sú slabé umelé inteligencie, predstavujú prvý krok vývoja AI, pričom rozlišujeme dva rôzne typy.
Reaktívne AI cítia svoje okolie, situáciu a reagujú na tieto impulzy, ale nemajú žiadnu predstavu o samotnom svete, nemajú spomienky, ktoré by mohli byť zdrojom rozhodnutí. Špecializujú sa na jednu oblasť, ako je napríklad šachový program Deep Blue (IBM), ktorý v roku 1997 porazil Kasparova, alebo AlphaGo od DeepMind, ktorý porazil šampióna go Lee Sedola.

Ale čo by robil AlphaGo, keby mal hrať piškvorky?

AI s obmedzenou pamäťou uvažujú o veciach a pridávajú informácie k svojmu modelu sveta, čo im pomáha pri rozhodovaní a konaní. Na tejto úrovni sú samoriadiace autá, Siri od Applu, Cortana a ďalšie digitálne asistentky a chatboty.

Čo prinesie blízka budúcnosť?

Podľa predpovedí bude integrácia medzi ľuďmi a strojmi pokračovať, rozhrania myslenia a počítača budú efektívnejšie a počítače kontrolované myšlienkou sa objavia o 10 rokov. Slabá a nie univerzálna AI sa bude používať vo viacerých a rôznorodejších oblastiach. A DeepMind plánuje vytvoriť AI, ktorá je podobná mozgu krysy.

AI budú k dispozícii v čoraz väčšom množstve aplikácií na mieru, bude viac aplikácií na chat a skôr alebo neskôr sa s nami počítače porozprávajú. Okrem obrovského a preplneného ekosystému chatbotov, digitálnych asistentov a chatových aplikácií budeme môcť podrobne vysvetliť vyhľadávaču, čo hľadáme, a on nás pochopí.

AI sa veľa naučí z komunikácie ľudí, ktorí dávajú pozor na tón, pocity, načasovanie, vizuálny prvok a slová. Vývojári medzitým pracujú na univerzálnych štandardoch, ktoré umožnia strojom komunikovať navzájom.

Kedy AI optimalizuje svoj vlastný kód? Ako sa dajú perfektne spojiť a integrovať rôzne aspekty AI do systému – ako je videnie, rozpoznávanie reči, pohyby atď.? Inými slovami, ako by sme mohli vytvoriť systém, univerzálnu AI, ktorá má všetky schopnosti ľudí?

Odpovede na tieto otázky sa neustále líšia. Integrácia sa deje pomaly a postupne. Je skutočne dôležité, aby súčasné úspechy AI boli založené na veľkých dátach a neustále sa zlepšovali dosiahnutím tých istých výsledkov s použitím menšieho množstva dát.

Cieľom je, aby si AI dokázala zapamätať aj zabudnúť.

Univerzálna AI a superinteligencia

Univerzálna AI môže pracovať samostatne alebo v tíme, čiže ako súčasť zdieľaného systému, ako sú mravce a včely v kolóniách alebo vtáky v rojoch.

Jediná otázka je, kedy dosiahne vývoj AI bod, keď bude mať rovnaké vedomie ako ľudia.

Táto úroveň je reprezentovaná dvomi fiktívnymi typmi. Skutočné mysle chápu myšlienky, pocity, motívy a vôľu, ktoré ovplyvňujú správanie ľudí a sú dobré pre spoločenské interakcie ako C-3PO alebo R2D2.

AI s plným vedomím disponujú myšlienkami o sebe a majú so sebou plány. Vedia, že to, čo je v nich, má schopnosti abstrakcie, dokáže predpokladať, cítiť a nechať ostatných poznať ich pocity ako Eva v Ex Machine.

Z univerzálnej AI vedie rovná a jasná cesta k technologickej singularite, rastu inteligencie a novej AI, ktorá je na vyššej úrovni ako ľudská. Pomyselná krivka dosiahne bod, z ktorého bude budúcnosť nepredvídateľná.

Podľa teórie singularity, ktorá je založená na vypočítaných hodnotách, pod vplyvom superinteligencie, ktorá vznikne evolúciou nadľudskej AI, technologický vývoj zmení realitu tak rýchlo a drasticky, že tí, ktorí žili pred singularitou, to nebudú schopní pochopiť.

Nebudú môcť tento proces pochopiť, rovnako ako ho nedokážu predvídať.

Univerzálna AI, superinteligencia a singularita úplne rozdelia svet technológie a vedy. Niektorí hovoria, že sa to stane v prvej polovici 21. storočia, iní hovoria, že o 50 až 200 rokov alebo nikdy.

Zdroje: Inverse Probability, Top Bots, Difference.Wiki, PCWorld, SingularityHub

Apple Inc. (AAPL)