imagazin arrow2-left arrow2-right arrow2-top arrow-up arrow-down arrow-left arrow-right cart close dossiers education fb instagram menu notification oander rss rss-footer search service shuffle speech-bubble star store stores tests twitter youtube

Otestovali sme nový iPhone XS a iPhone XS Max

Prečítajte si náš názor!

Ako fungujú adresy URL?


Používame ich každý deň a pre väčšinu z nás sú to len rôzne znaky, ktoré nám pomôžu prejsť na požadovanú webovú stránku. Ako však adresy URL fungujú a čo predstavujú tie zvláštne znaky a symboly?

Začnime od začiatku. Adresa URL je skratka pre Uniform Resource Locator a znamená webovú adresu. Funguje ako fyzická poštová adresa, ktorá ukazuje, kde sú dané zdroje na internete umiestnené. Zdroj môže byť čokoľvek: obrázok, text, naozaj čokoľvek.
Zdroje možno identifikovať rôznymi spôsobmi. Zberným názvom identifikačných metód je URI – jednotný identifikátor zdrojov. URI je iná verzia adresy URL, ktorá určuje zdroj a jeho cestu. URN je zas iným typom URI, ale to teraz nebudeme vysvetľovať.

Základy sú jasné, pozrime sa teda, ako sa webové adresy vytvárajú. Skladajú sa z troch hlavných prvkov:

  • prenosový protokol
  • názov hostiteľa
  • názov cesty

Prenosový protokol určuje, ktorý protokol sa použije na dosiahnutie požadovaného zdroja, a tiež určuje komunikáciu oboch strán. Môže to znieť zvláštne, ale môžete si protokoly IT predstaviť ako všeobecné sociálne protokoly. Existujú rôzne pravidlá, ako sa prihovárať žene, šéfovi, anglickej kráľovnej či pápežovi. Rovnako ako my, aj zariadenia v sieti používajú rôzne formy v závislosti od toho, aký druh zariadenia je ich partnerom a aký je ich účel.

Pri každodennom používaní sa väčšinou stretávame s HTTP, čo je webový protokol. Ide o „jazyk“, ktorým hovoria klienti HTTP (spravidla prehliadače) a servery. Jeho bezpečná verzia je https – dávajte si pozor, https nie je protokol, je to schéma URI, ktorá vkladá šifrovanú vrstvu medzi úrovne komunikácie. Rovnako ako šifrované správy, ktoré nikto nemôže čítať.
Presuňme sa na názov hostiteľa alebo jeho známy názov, názov domény. Vrátime sa k metafore poštovej adresy. Názov hostiteľa pomáha identifikovať danú časť internetu. Každý dom – zariadenie v sieti – má jedinečný identifikátor, ktorým je IP adresa. Je to také komplikované, ako dávať svoju adresu niekomu v súradniciach GPS. Doménové mená sú jednoduchšie a pohodlnejšie.
Majú rôzne časti: TLD – doména najvyššej úrovne – je ukončená skratkami .com, .org atď. SLD – doména druhej úrovne – je jedinečná súčasť, ktorú všetci chceme mať sami pre seba. Rovnako ako v prípade imagazine.sk. sk. je TLD a imagazine je SLD.

A konečne názov cesty. Je to časť adresy URL, ktorá je oddelená znakom „/“. Zdroje sú organizované na serveroch v systéme ako súbory v priečinkoch vášho počítača. Cesta pomáha pri navigácii na týchto miestach a ukazuje, kde sa nachádzajú požadované zdroje. Napríklad ak navštívite imagazine.sk/tag/homekit, server virtuálne otvorí priečinok „homekit“, ktorý sa nachádza v podadresári „tag“ v priečinku „imagazine“. Tu sú všetky články o HomeKit.
A čo predstavujú náhodné znaky na konci niekoľkých adries URL? Toto je takzvaný reťazec dopytu. Súčasné reťazce dopytov nie sú dôležitými súčasťami vyhľadávania webových stránok a sú generované „kódovaním“ jedinečných akcií užívateľa. Späť na iMagazine. Ak hľadáte výraz „iPhone X“, získate nasledujúcu adresu URL: http: // imagazine.sk/?S= iphone + x. Prvá časť je jasná a druhá sa generuje sama.
Zadali ste dopyt, v ktorom ste hľadali slová iPhone a X. Otázky sú oddeľovače v riadku znakov a „s“ označuje, že ide o vyhľadávanie, zatiaľ čo iphone + x sú kľúčové slová. Akcie užívateľa sa pridávajú k základnej adrese URL.

Priblížili sme vám základy webových adries. Premýšľajte o tom, keď vám niekto pošle odkaz.

Zdroj: Techquickie

Apple Inc. (AAPL)